Ako vybrať správne vodítko?
Tak najprv okienko slovenčiny. Áno, viem, že vodítko je nespisovné slovo. Ako aj lízatko, tlačítko a kukátko. Ale vôdzka, lízanka a priezor, povedzme si pravdu, idú na jazyk voľajako ťažšie. A keďže nepíšem článok do čítanky, udeľujem si výnimku 🙂
Ako je to teda s tými vodítkami? Aké si vybrať, keď v ponuke je toho také množstvo? Poviem Vám moje skúsenosti a Vy sa môžete podeliť so svojimi.
Poďme na to. Môj prvý hlavný poznatok:
Jedno vodítko nestačí 😀
Ako inak… Potrebujem totiž jedno “rýchle” – za sekundu nasadím aj zložím. Vhodné na krátke bezobojkové prechádzky, presuny do auta, štarty agility súťaží a podobne.
Taktiež sa nám samozrejme zíde jedno “bežné” – pripnem k obojku a idem. Postačujúce na drvivú väčšinu aktivít. Akurát dlhé, akurát pevné, proste univerzál.
Prichádza moje obľúbené “prepínacie” – variabilné a praktické. Predĺžim, skrátim koľko potrebujem, pripnem o hocičo – batoh, opasok, pletivo… omotám ľahko okolo stromu… v núdzi postačí aj na dva psy. Proste “musthave”. V mojom prípade najpoužívanejší typ.
V Dogaris sme ešte vylepšili klasickú verziu, ktorá má viac očiek a umožňuje prepínanie medzi nimi. Vymenili sme ich za jehno očko na tzv. “prusiku“. To je typ uzla, ktorý používajú horolezci napríklad pri zlaňovaní. Dá sa voľne posúvať po lane, ale v ťahu sa do lana “zakusne”. Dĺžku tak môžete meniť úplne ľubovolne. Môžete omrknúť napríklad toto.
Klasické vodítko s rôznymi karabínkami
A potom tu máme kategóriu špeciálnych (podľa toho, čo kto so psom podnikáte):
“výstavné” – na efektné cupitanie vo výstavnom kruhu
“odpružené” – s amortizérom – na športové aktivity typu behanie (canicross), bajkovanie (bikejoring), bežky (skijoring), dogtrekking či iné huncútstva.
“flexi” – nevlastním, nepoužívam, neuznávam 😀 občas životu nebezpečné psovi aj okoloidúcim, zle sa drží, rado sa kazí, zamotáva a nefunguje.. (stačí si vyhľadať v google obrázkoch “flexi leash accidents” a ak ste ho mali doteraz radi, možno prehodnotíte ;-). Pripúšťam však, že v istých situáciách a pre psa, ktorý ovláda aj kultivovanú (!) chôdzu na bežnom vodítku, môže občas poslúžiť.
“stopovacie” – dlhá šnúra pre stopovacích fanúšikov.
“fancy” – na štýlové nedeľné prechádzky po meste a tam, kde chceme zapôsobiť 😀
atď.
A tu sa dostávame k materiálom – kožené, nylonové, retiazkové, z paracordu, či špeci biothane a moje obľúbené lanové.
Podelím sa stručne s mojimi skúsenosťami na jednotlivé typy:
Kožené – ploché alebo okrúhle. Koža je koža a má svoje nesporné výhody. Veľmi tu záleží od kvality. Ak je vysoká, väčšinou vyzerá dobre, dokonca čím je staršie, tým lepšie. Kvalitné kožené vodítko ale nestojí málo. A tie nekvalitné sa derú, tvrdnú a nie sú príjmené do ruky. Ale pre poľovníkov asi ideál, inak možno trošku nudná, ale klasika.
“Ak Vám niekto dobre neporadí, vybrať to správne vodítko môže byť otázka dlhého času skúšania, testovania, pokusov a omylov.”
Retiazkové – asi jediný argument, ktorý chápem, je ak psíček rád do vodítka kúše a čokoľvek iné ako reťaz by nevydržalo. Inak – ťažké, nespoľahlivé (praskajúce spoje) a hlavne veľmi, veľmi nepríjemné na držanie čo len trochu silnešieho psa.
Biothane – nejaký nový ultravesmírny materiál, vraj niečo ako koža ale syntetický a krásne farebný. Tu sa neviem vyjadriť, nepoznám, ale asi mi nechýba. Inak farby majú pekné 🙂
Nylonové ploché – klasický, asi najbežnejší typ. Druhov cca milión, každý si nájde svoju farbu, dĺžku, šírku, vzor. Výhody – skôr lacnejšie, veľký výber, ľahká údržba. Za mňa trochu málo pružné a nie tak príjemné do ruky. A často po krátkom čase používania vyzerajú úplne inak ako v obchode…
Paracord – veľmi pevné, parádne farby a vzory, veľký výber, robia sa často “na mieru”. Medzi mnohými výhodami, ktoré majú, pre mňa sú príliš “drsné” do ruky a keď pes potiahne, je to cítiť. Inak mám tiež vo výbave 🙂
Lanové – pre všetky vyššie spomenuté negatíva u mňa vyhrávajú lanové vodítka. Spoľahlivé, ľahké, príjemné do ruky a znesú takmer všetko. Horšie je to s výberom farieb a typov, ale ani to už nie je pravda, lebo veď v Dogaris máme toho habadej 🙂 Jediné čo asi neuspokojíme, sú mini psíky, ale možno vymyslíme niečo aj pre ne 😉
Ešte vládzete? Nakoniec to totiž máme karabínky. Obyčajné, vypúšťacie, lezecké… Tu už naozaj záleží, kto je na čo zvyknutý a čo mu vyhovuje. Naše vodítka s lezeckými karabínami sú skôr pre silné psy, kde sa obávame, že by bežná karabínka mohla prasknúť (pri dostatočne silnej motivácii :). Sú praktické na pripnutie psíka k rôznym veciam, ľahko sa s nimi manipuluje napríklad aj v zime v rukaviciach. Ich nevýhoda je, že sú masívnejšie a neotáčajú sa okolo svojej osi ako klasická karabína (takže pre príliš vrtiace sa psíky asi nebudú ideálne). Takisto ak ide o nešrobovací typ, môžu sa za istých okolností z vodítka “vycvaknúť”.
Takže, ja som šťastná, že už nemusím hľadať ideálne vodítko. Kľudne (zase nespisovné slovo 🙂 napíšte Vaše názory, bola by som celkom zvedavá. Každý má možno iné priority a vyhovuje mu niečo iné.
Prečítajte si tiež...
Ovčia vlna a jej výnimočné vlastnosti
Ovčia vlna a jej výnimočné vlasnosti Mäkučká, voňavá, príjemná na dotyk... Kto by odolal pohladiť ju alebo sa po nej prejsť bosými nohami? Alebo o tom „Ako som objavila dokonalý psí pelech.“Ovčia vlna má hneď niekoľko výborných vlastností , ktoré ju radia medzi veľmi...